Tape ha Teko Marangatu Aranduka (Tao Te Ching, Libro del Camino y de la Virtud – Lao Tse)

Tape ha Teko Marangatu Aranduka (Tao Te Ching, Libro del Camino y de la Virtud – Lao Tse)

Achon Romel

17/10/2025

I

Tape tape añetetéva ndaha’éi tero poguapyva.

Tero tero añetetéva ndaha’éi tero poguapyva.

Tero Ha’e’ŷ he’ise yvága ha yvy ñepyrû, tero Ha’e he’ise pa su mba’e kuéra sy. Ha peicha, manterei Ha’e’ŷ ha Ha’e ñembojopyru rupive, ojekuaata peteîva mba’e techapyrâ ha ambueva apýra. Â mokôi, jepero oreko peteî ypykue oñondive, ambue térare ojehenói.

Che ahenói â orekova mokôiveva Herunguâ, Tuichaveva Herunguâ, opa techapyrâ rokê.

II

Oîmeraêva ohechakuaa iporâva iporâva haicha, ha peicha ojechauka ivaiva.

Oîmeraeva ohechakuaa marangatu marangatu haicha, ha peicha ojechauka marangatu’ŷ.

Peichaite, Ha’e ha Ha’e’ŷ oñemoheñói hikuai ojupe; hasy ha hasy’ŷ oñemoheñói hikuai ojupe; puku ha mbyky oñemoha’anga hikuai ojupe; yvate ha karape ojemyanyhe hikuai ojupe; ty’apu he ñe’ê ojeguerojoja hikuai ojupe; tenonde ha tapykue oho ojuapykuéri hikuai.

III

Noñemboyvateiro kuimbaé arandukuerape, ojehupyty táva yvypóra kuera tandoñorairôi.

Noñemomba’eguasuiro mba’e porâ hasyva ojehupyty, ojehupyty táva yvypóra kuera tanomondái.

Ndojechaukairo ikatuva ojepota, ojehupyty táva yvypóra kuéra tanoñembopy’atarovái.

Upévare Marangatu, hekuái rembiapópe, omonandi yvypóra apytu’û ha omyanyhe ipy’a, omokanguy hembipota ha omombarete ikangue, ha péicha ohupyty táva yvypóra kuéra topyta tapia tavy ha tembipota’ŷ, ha umi oikuaava opyta ojapo’ŷre mba’eve. Ha’e ojapo Jejapo’ŷ, ha péicha ndaipori mba’eve ojesâmbyhy porâ’ŷva.

IV

Tape oî nandi, jepe, ipypukukue nahenyhei araka’eve.

¡Huĝua’ŷeterei pa su mba’e kuéraicha!

¡Ipukukueterei opytarôguáicha tapiaite!

Ndaikuaai mávapa ijapohare, Tendota kuéra ha’eva’ekue mboyguéva ra’anga ha’e.

V

Yvága ha yvy yvypóra’ŷ ha’e, pa su mba’e kuérape jagua kapi’iguaicharô osâmbyhy.

Marangatu kuéra yvypóra’ŷ ha’e; táva yvypóra kuérape jagua kapi’iguaicharô osâmbyhy.

¡Mbovy ojogua arapy yvága ha yvy mbytépe peteî tata pejuhápe. Nandi, ndopái voi, amake oku’eve, hetave osé chugui.

Peteî ne’ênguera retakue opa pya’e. Iporâve jepyta mbytetépe.

VI

«Ñuguâ ánga ndomanói», koa kuña herunguâre oñe’êreity.

«Kuña herunguâ rokê», koa yvága ha yvy rapóre oñe’êreity.

Koa tapia ijare, okakuaa hetaitei tovyka rupive, hembiapo ndopáivoi araka’eve.

VII

Yvága opave’ŷ ha yvy oikove. Yvága opve’ŷ ha yvy oikove, noñemuñai rupi hikuai, ha peicha ikatu ndopave’ŷi ha oikove.

Upévare Marangatu, tapykuepe oñemoíre, tenondepe oñemohenda. Tembe’ype oñemoíre, oî mo’ấmbyrepe. ¿Ikatu, ndorekói rupi oipotapyre teete, oiko oipotapyreva?

VIII

Tuichaiteveva «marangatu» ha’e yicha.

Y «marangatúko» ha’e ojapo mba’e porâ pa su mba’e kuérape ñeha’a’ŷre. Ha’e opyta opa yvypóra oroyrôva.

Upévare Tapegui iñaguîte.

Oje’e

iporâ jeiko haguâ, tenda;

iporâ ñe’âpe ĝuarâ, pypukukue;

iporâ jokua jojapype ĝuarâ, yvypóra reko;

iporâ ñe’êpe ĝuarâ, ñemohenda;

iporâ tekuáipe ĝuarâ, katupyry;

iporâ pytyvópe ĝuarâ, jetopakuaa araite.

Añetepehápe, noñeñorairô rupieteigui, moroyrô oñemombia.

IX

Iporâve mbopyta jejoko ha myanyhegui.

Oñemohaimbetereirô kyse areterei ndaikatui oikytî.

Peteî koty itaju ha itatîgui henyheva avave ndaikatui oñangareko. Oñemomba’eguasuva imba’erepy ha herakuâporâre po’a’ŷ ou chupe.

Jeho ojejapopyre tembiapo ha’e yvága Rape.

X

Joajure eñekaramârô nde pytu â ha nde rete ánga, ¿ikatu ko’â toñemboja’o’ŷ?

Emono’ôrô nde pytu ndepiru peve, ¿ikatu oiko ndehegui peteî kunumi?

Emopotirô nde itangecha hesakâ’ŷva, ¿ikatu eheja ky’a’ŷre?

Ehaihúrô táva yvypóra kuerape ha esâmbyhyrô Tetâpe, ¿ikatu epyta ejapo’ŷre mba’eve?

Emboty’orô ha embotyrô okê tekopegua, ¿ikatu oiko ndehegui ryguasu?

Rehechakuarô opa mba’e ojereva nderehe, ¿ikatu remboyke mba’ekuaa?

XI

Oñembyatyrô mbohapy pa ñemyasâha peteî mba’eryryre, mba’yru tekoporu ndaha’eivai oikotevê.

Oñemba’apo porârô ñai’û ojejapo haguâ kambuchi, kambuchi tekoporu ndaha’eivai oikotevê.

Oñemboty’o porârô okê ha ovetâ ojejogapo haguâ, óga tekoporu ndahahéivai oikotevê.

Peicha, ha’eva ojeiporu porârô, ojeikokatu tekoporu ndaha’eivai.

URL de esta publicación:

OPINIONES Y COMENTARIOS